tanec - časopis o tanci a pohybe


 
 
3/2014 - obsah   osobnosť
   
Eva Gajdošová

EIFMAN BALLET Z PETROHRADU

Petrohradský Eifman Ballet založil v roku 1977 Boris Eifman (pôvodný názov súboru bol Leningradský nový balet). Koncepcia nového baletu bola na vtedajšie časy viac než inovatívna: od svojho počiatku bol koncipovaný a budovaný ako experimentálne
laboratórium, baletné divadlo pre jedného choreografa.
Prvé predstavenia súboru, Dvojhlas a Boomerang, mu priniesli úspech a vzbudili intenzívny záujem obecenstva. Baletní kritici začali medzi sebou debatovať o nových trendoch v ruskom balete. Zástancovia tradičnej baletnej školy však neboli ochotní uznať autoritu mladého choreografa. Novátorský prístup Eifmana v spôsobe, akým vyberal literárny námet a hudbu pre svoje balety, a trúfalosť slovníka pohybov tela mu zabezpečili povesť „choreografického disidenta“.. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS

 
Osobnosť
 
Katerina Pavľučenko – Rozhovor s Borisom Eifmanom

Nový portrét Rodina

Boris Eifman: „Byť choreografom je to isté ako byť mínerom. Bez práva na chybu!“
Nový balet Borisa Eifmana Rodin, ktorého premiéra bola 22. novembra 2011 v Petrohrade, kritika charakterizovala ako veselú tragédiu o láske. Táto inscenácia, ako aj všetky ostatné choreografove kreácie, nie je len o dvoch srdciach. Eifman s poznaniachtivosťou prírodného vedca uvažuje o otázkach vesmíru na príklade života bežných, hoci aj geniálnych ľudí: sochára Augusta Rodina a jeho partnerky Camille Claudelovej. Boris Jakovlevič, prečo sa do vašej pozornosti dostal práve príbeh Augusta Rodina a Camille Claudelovej?
Prísť na myšlienku Rodin bolo veľmi ľahké. Rodin je všade. Je to naozaj jeden zo sochárskych velikánov, génius umeleckého sveta. Jeho život vrátane tvorivého bol nerozlučne spojený s takou originálnou osobnosťou, ako bola Camille Claudelová. A z ich lásky a nenávisti jedného k druhému, z ich vášne sa zrodili skvosty svetového umenia. Ich osud je plný veľmi zaujímavých udalostí – nie je to podklad pre vytvorenie baletu? >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


stále scény
 
Juraj Hamar

Dve v jednom
Tradícia a súčasnosť na scéne SĽUK-u

Slovenský ľudový umelecký kolektív si v tomto roku pripomína 65. výročie svojho vzniku. Šesťdesiatpäť rokov znamená okrem iného viac ako 40 choreografov, takmer 200 autorov hudby, vyše tisíc tanečníkov a spevákov a napokon viac ako tridsať miliónov divákov na vystúpeniach vo viac ako šesťdesiatich krajinách sveta. Pokiaľ prvá generácia SĽUK-árov stála pred neľahkou úlohou vybudovať profesionálne umelecké teleso, posledná čelila nemenej náročnej výzve hľadania nových tvorivých ciest, ale aj ďalších umelcov – autorov i interpretov, to všetko s úctou k tradícii a s rešpektom k dielu svojich umeleckých predchodcov. Ešte prednedávnom to boli napríklad choreografi Ján Ďurovčík, Jaroslav Moravčík, Ervín Varga, Henrich Leško, hudobní skladatelia Štefan Molota, Róbert Puškár či Peter Uličný (mimochodom, všetci zároveň vynikajúci huslisti) a ďalší. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


stále scény
 
Vladimír Kyseľ

Od nápadu na javisko

„Priamy popud na založenie ľudového umeleckého súboru sa zrodil v idyle, na trávniku, v parku kaštieľa v Budmericiach. Za slnečného letného nedeľného dňa v roku 1948 dumali na tráve povereník informácií Ondrej Pavlík, publicista Juraj Špitzer a básnik Ľudo
Ondrejov, ktorý i tu vyhrával na fujare. V tejto pohode a pri zvukoch fujary sa zrodil nápad zorganizovať ľudový umelecký súbor tak, aby o rok, na 5. výročie Slovenského národného povstania, vo Zvolene vystúpil a vytvoril umeleckú časť programu slávností.“1 Takto spomína na prvý impulz vzniku Slovenského ľudového umeleckého kolektívu jeho prvý umelecký vedúci Pavol Tonkovič. Od vzletnej myšlienky k realizácii však bolo treba urobiť množstvo krokov. A bolo treba kráčať rýchlo
>>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


Nové veci
 
Marek Godovič

Hľadanie a strácanie možností
súčasného tanca – jeden pohľad
na dva festivaly súčasného tanca

Ako je v posledných rokoch zvykom, október patril súčasnému tancu. Okrem banskobystrických Tvorivých dní tanca, ktoré sa zmenili na bienále a tento rok sa zamerali na vzdelávanie, sa v Bratislave konali hneď po sebe dva festivaly. Už 18. ročník festivalu Bratislava v pohybe a 9. ročník Nu Dance Festu priniesli počas mesiaca program v prvom prípade s dvoma hviezdnymi súbormi a v druhom prípade niekoľko
experimentálnejších projektov určených skôr skúsenému obecenstvu. Je jesenný pretlak súčasného tanca pre diváka stráviteľný a únosný?
Prvé jesenné festivalové zastavenie: Bratislava v pohybe
Ak by sme chceli ročník Bratislavy v pohybe dramaturgicky zjednotiť, išlo o tému pohybového divadla a performancie, teda žánrov hraničných s divadlom, výtvarným umením či hudbou. Všetkých deväť produkcií hlavného programu, ktoré mali možnosť diváci vidieť, sa s touto formou pohrávali či zahrávali. Konali sa na viacerých miestach Bratislavy, neprišlo ani k veľkým diváckym výkyvom, inscenácie hádam s výnimkou jednej boli plné. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


tanečný export
 
zustiak Eva Gajdošová – Rozhovor s Pavlom Zuštiakom

Otvoriť svoje vnímanie

Tvoja cesta k tancu nebola priamočiara. Z pohľadu škôl a profesií, ktorými si prešiel, si sa mohol stať spevákom, klaviristom, biznismanom, dizajnérom... Čo nakoniec rozhodlo, že si sa stal choreografom?
Ako dieťa som sa venoval dvanásť rokov hre na klavíri, neskôr kompozícii. Moja učiteľka chcela, aby som pokračoval v štúdiu na konzervatóriu, ale rodičia rozhodli, že pôjdem študovať niečo, čo ma s istotou uživí. Celé detstvo som však trávil v umeleckom svete, bol som jedným z detí Zlatej brány, ktorá bola v tom čase veľmi obľúbená. Ako dieťa ma fascinoval svet divadla, najmä bábkového, so všetkou tou javiskovou mágiou – svetlami, scénografiou, ale k tancu som sa dostal oveľa neskôr. Za veľa vďačím náhode. Na strednej škole v Košiciach ma spolužiak zavolal na konkurz do súboru ľudového tanca, lebo nemal odvahu ísť sám, ale poplietol dátumy, a tak sme sa ocitli na konkurze do súboru moderného tanca Tremolo. Dospieval som v čase filmov ako Flashdance, Božské telá a podobne, takže niečo sme o modernom tanci vedeli. Oboch nás vzali, kamoš to po mesiaci vzdal, ale pre mňa sa otvoril nový svet, ktorý ma veľmi bavil – zatiaľ však len ako hobby. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


tanečný export
 
rafaelisova petrovic Katarína Zagorski – Rozhovor s Nikoletou Rafaelisovou a Andrejom Petrovičom

„Cítili sme sa ako gladiátori“

Aké bolo zúčastniť sa olympiády ako tanečníci?
Andrej: Veľmi vzrušujúce. Na začiatku som si to vôbec neuvedomoval, pre mňa to bolo ako ďalšie tanečné predstavenie. Keď sme začali nacvičovať, som si aj povedal, že neviem, či to chcem vôbec dokončiť. Tak sme dreli, že som rozmýšľal, či to ešte je pre mňa. Ale postupne sa to všetko uvoľnilo, začalo nejako kryštalizovať a posledné tri dni pred otvorením som začal pociťovať atmosféru olympiády, že to nie je len o športe, ale o skutočnom spájaní národov, že to má aj sociálny rozmer, že šport a celé poslanie olympiády je veľmi humánne. Vtedy som si povedal: fíha, teraz asi viem, o čom olympiáda je. A to mi potom spôsobilo ešte väčší stres. Záťaž a zodpovednosť začala naberať na obrátkach. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


nové veci
 
kiosk Marek Godovič

Kiosk sa znovu pokúšal posúvať hranice tvorivej
odvahy

Festival nového tanca a divadla Kiosk, ktorý už sedem rokov organizuje kultúrne centrum Stanica v Žiline, prezentuje nové postupy, autorské vízie, často experimenty, ktoré môžu definovať budúcu tvorbu mladej a mladšej generácie umelcov. Zameriava sa tiež na tvorbu slovenských tanečníkov a performerov žijúcich v zahraničí. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


škola
 
laban Zuzana Vasičáková Očenášová

Laban v Bratislave

Pred stotridsiatimi piatimi rokmi sa v Bratislave narodil človek, ktorý priniesol svetu možnosť pozerať sa na ľudský pohyb a tvoriť ho bez zaplavenia emóciami a subjektívnych interpretácií. Dlho o ňom v meste nebolo počuť. Až donedávna. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


škola
 
cesta Zuna Vesan Kozánková

Taoistická cesta udržiavania zdravia

Tematikou zdravia tanečníkov sa zaoberám už niekoľko rokov. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Lebo sama tancujem a chcem tak konať do konca života, a jednoducho aj preto, že keď nie je zdravie, nie je ani tanec. Tanec a zdravie sú fenomény, ktoré stoja tak tesne vedľa seba a tak silno sa ovplyvňujú, že sa jednoducho nedajú prehliadať. Sú to veční spoločníci, zo všetkých druhov umení sa najviac ovplyvňujú práve v tanečnom. Nezaujímajú ma mastičky na boľavé kolená, liečba vytknutých členkov a zlomených kostí či zaseknuté krčné chrbtice a odchod do dôchodku v tridsaťpäťke. Zaujíma ma, ako tomu všetkému predchádzať. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


presahy
 
integrovany Zuzana Vasičáková Očenášová

Limit je pridaná hodnota

Úvod do integrovaného tanca.
Najzdravší svet je ten kostrbatý a plný čudných farieb, aj keď v ňom nie je ľahké žiť. Je to svet, v ktorom môže byť prvou tanečnicou krásna žena na vozíku – lebo keď ide o tanec, tancovať síce nemôže každý, ale, ako vieme, nohy či inakosť tela nie sú v tejto veci rozhodujúce. Keď na javisku tancuje krásna žena na vozíku, môže sa udiať niekoľko vecí: Divák to nezvládne a odíde. Divák zaslzí nad nešťastím dievčiny, znervóznie, prestane sledovať jej tanec a uvažuje, že si zoženie číslo účtu na charitu. Divák si po chvíli prestane uvedomovať, že je tam vozík, vníma pohyb a príbeh predstavenia, necháva sa opájať a iritovať obrazmi, ktoré mu pripomínajú niečo z jeho vlastného života. Integrovaný tanec je toto všetko, ale hlavne tá tretia možnosť. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


podoby tanca
 
hiphop Miro Janík

Hip hop nie je rap

Čo to je vlastne hip hop? Niektorí si pod týmto pojmom predstavujú raperov, iní všetkých, čo nosia kapucne a šiltovky. Štyridsaťročnú históriu tejto kultúry však tvoria prvky, o ktorých ľudia často nemajú ani potuchy. Poďme sa s nimi trochu zoznámiť.

V sedemdesiatych rokoch v newyorskom Bronxe vznikol štýl, ktorý pomohol žiť a prežiť černošským, portorikánskym a hispánskym menšinám v chudobe a mnohým zachránil život – hip hop. Chlapík menom Cool Herc usporiadal narodeninovú párty pre svoju sestru a aby prišlo dosť ľudí, spravil to v parku. Zišli sa masy, zabávali sa, tancovali na funkovú, soulovú a reggae hudbu mixovanú do plynulých prechodov pomocou dvoch gramofónov. Hral Cool Herc, ktorý týmto spôsobom začal dlhú etapu mixovania a tvorby hudby zvanú dídžejing a éru, ktorú dovtedy nikto nepoznal. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


fejtón
 
kupalisko Zuzana Vasičáková Očenášová

Kúpalisko Tehelné pole

Bratislava, 15. 7. 2014 Recenzia predstavenia

Kúpalisko Tehelné pole pätnásteho júla dvetisícštrnásť. Svetelný dizajn sa rozbieha okolo štvrtej ráno, prví interpreti nastupujú na scénu úderom ôsmej. Rodiny na uterákoch v tichých gravitačných variáciách, lov na ležadlá plný priameho artikulovaného pohybu, otcovia ako živé scénografie nenápadne ponorení do teplej v detskom bazéne, lebo v plaveckom je ľadová ako zamlada, langoše a kofola, výrastkovia v triách a kvartetách uprostred bitev-ného nájazdu na tobogan, čokoládová vedma s rozprašovačmi a so srdiečkom rúžu v strede starých zovretých úst v nekonečnom osamelom toku tvarov pohybu. Priesvitné žieňa so zbytočným horným dielom plaviek urputne zahĺbené do knihy, kým jej telo tancuje najfajnovejšie jazzové izolácie. Madona obsypaná deťmi vytriasajúca si z plaviek omrvinky z piškót pomedzi závratné akrobatické zdvíhačky jedného či dvoch ježiškov. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


história
 
plagat Miklós Vojtek

Baletná dynastia Uhlichovcov

Najstarší baletný plagát v zbierke Mestského múzea hlavného mesta SR Bratislavy

Prvú stálu divadelnú budovu v Prešporku dal postaviť roku 1776 gróf Juraj Csáky podľa plánu Mathiasa Walcha. Stála na mieste historickej budovy Slovenského národného divadla a v tom čase bola jednou z najmodernejších divadelných stavieb habsburského mocnárstva. Od samého začiatku sa v nej hrávali aj balety. V roku 1777 tu uviedli prvý balet na svete podľa goetheovského námetu Utrpenie mladého Werthera v choreografii Johanna Schmalöggera (s výnimkou Fertőd-Eszterházy v Maďarsku, kde sa konalo vôbec prvé uvedenie v úzkom súkromnom kruhu v zámockom divadle). Hrávali sa aj diela dvoch najväčších reformátorov baletu 18. storočia Jeana Georgesa Noverra – Horáciovia
a Kuráciovia, Médea a Jason, Svadobná slávnosť Číňanov, ako aj dramatický balet Don Juan alebo Kamenná hostina Gaetana Angioliniho3 na hudbu Christopha Willibalda
Glucka. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


história
 
maria terezia Miklós Vojtek

Tanec ako politický nástroj Márie Terézie

250 rokov od dvorného plesu, na ktorom sa tancoval aj slovenský tanec

Cisárovná Mária Terézia bola veľmi muzikálna, pekne spievala a v mladosti bola výbornou tanečnicou. Svojim deťom poskytla kvalitné tanečné vzdelanie. Ich učiteľom nebol nikto iný ako slávny Jean Georges Noverre. Panovníčka sa na maškarných plesoch vždy nechala informovať, kto akú masku nosí. Nebola to iba ženská zvedavosť, ale skôr diplomatická prezieravosť, aby sa vyhla zbytočným komplikáciám. Na viedenskom dvore záväzne platila rigorózna španielska etiketa. Napriek všetkým jej obmedzeniam sa Mária Terézia na plesoch aj so svojím manželom Františkom Štefanom Lotrinským vedela zabávať veľmi bezprostredne. Mala záľubu v sobášení šľachtických rodín. Plesy poskytovali výbornú príležitosť pre zoznámenie sa mladých ľudí. Pritom však ako hlboko veriaca vždy dbala aj na dodržiavanie mravnosti. Je príznačné, že pod policajným dozorom dala eskortovať taliansku balerínu slečnu Santini z Viedne až do Benátok, lebo poplietla hlavu istému mladému aristokratovi. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS