tanec - časopis o tanci a pohybe


 
 
1/2014 - obsah   osobnosť
   
tanec obalka
pina Michael Guillen - Rozhovor s Wimom Wendersom

Oči Piny Bausch

Wim Wenders využil technológiu 3D na intímne odhalenie tanečného divadla vo svojom spomienkovom a oprávnene vzdanom holde nemeckej choreografke Pine Bausch. Technológia 3D, spochybnená využívaním v efektných letných trhákoch, len nedávno objavila svoj potenciál pre filmové rozprávanie. Ešte zaujímavejšie je, že jej asi najefektívnejšie využitie sa ukrývalo v dokumentárnych filmoch. Akoby na dôkaz teórie morfickej rezonancie približne v tom istom čase Werner Herzog ponúkol divákom možnosť vidieť ligotavú jaskyňu Chauvet, čo doposiaľ nebolo možné, a Wim Wenders využil technológiu 3D na intímne odhalenie tanečného divadla vo svojom spomienkovom a oprávnene vzdanom holde nemeckej choreografke Pine Bausch. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS

 
zo zákulisia
 
angelika Eva Gajdošová

Angelika

Skladateľ Eugen Suchoň (1908 – 1993), jeden zo zakladateľov slovenskej hudobnej moderny, písal svoju baletnú pantomímu od 22. mája 1925 do 5. februára 1926 v Pezinku, počas štúdií na Hudobnej škole pre Slovensko v Bratislave. Vtedy sedemnásťročný mladík, v podmienkach malomestskej atmosféry Pezinka, ovplyvnený štúdiom hry na klavíri, filmom a iste aj literatúrou, s ktorou sa priebežne dostával do kontaktu, vytvoril okolo päťdesiat skladieb, ktoré tvoria súbor jeho predopusovej tvorby. Roku 2013 vznikla nahrávka šestnástich klavírnych skladieb v interpretácii Ladislava Fančoviča, ktorá predstavuje ranú klavírnu tvorbu Eugena Suchoňa z rokov 1924 – 1928. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


stále scény
 
tempest Marek Godovič

Premeny pohybu v búrkovom oblaku

Balet Slovenského národného divadla uviedol na konci sezóny 2013/2014 premiéru ambiciózneho projektu The Tempest, ktorý vznikol na motívy Shakespearovej Búrky. Výber inšpiračného zdroja, ktorý je aj pre činoherné ponímanie veľmi obsiahly a zložitý, môže ako predloha pre balet či súčasný tanec znamenať potrebnú výzvu, ale aj možné nástrahy. Spája v sebe fyzický a metafyzický svet, vytvára mystérium, ktoré je možné pochopiť často len intuitívne. Zamýšľa sa nad vplyvom prírodných javov na ľudský osud, je viac dramatizovanou esejou ako drámou, a tak v tomto pohľade môže byť tanečníkom blízky. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


stále scény
 
krok vpred Marta Poláková

Slovenský súčasný tanec – opäť krok vpred?

„Súčasný tanec je umenie, ktorého pracovným materiálom je ľudský pohyb. Nemá pevné alebo stanovené pohybové vzory, ale ide skôr o nepretržité hľadanie nových foriem a dynamiky. Tanečníci využívajú na tréning rôzne moderné a klasické tanečné techniky. Vznikajú predstavenia či koncerty pre konvenčné i nekonvenčné priestory (divadlá a iné verejné alebo súkromné miesta), často vstupujúc do dialógu s ďalšími estetickými médiami, ako sú audiovizuálne technológie, výtvarné umenie, svetelný dizajn, architektúra, hudba, cirkus a iné.“ Túto definíciu ponúka internetová stránka www.contemporary-dance.org. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


tanečný export
 
eva klimáčková Lucia Holinová – Rozhovor s Evou Klimáčkovou

Trinásť rokov v Paríži

Aké boli tvoje začiatky v Paríži, podporoval ťa niekto?
Moje začiatky boli spontánne, nič som nepripravila dopredu. Proste som zobrala kufor a išla som na dva týždne do Paríža. Najskôr som chcela ísť do Bruselu a usídliť sa tam, ale z dvoch týždňov v Paríži je trinásť rokov. Nič som nemala pripravené, nevedela som jazyk, nemala som vybavené papiere, nemala som známosti. Mala som v podstate šťastie. Keď som sem prišla, obišla som si tanečné školy a jedna sa mi páčila. Robili BMC, improvizácie, kontakt, Feldenkrais a iné vnútornejšie metódy.

Aká je to škola, ako funguje?
Je to vlastne nezávislé súkromné štúdio Canal dance, kde riaditeľka pozýva pedagógov a hocikto si môže zaplatiť kurz, aký chce. Zaplatila som si zopár hodín, čo bolo vtedy pre mňa šialene drahé. A počas prvých hodín som sa zoznámila s riaditeľkou školy, ktorá je veľmi veľkorysá žena. Videla, že som asi šikovná. Vysvetlila som jej svoju situáciu, že som zo Slovenska a nemám prostriedky. Ponúkla mi prácu, pomáhala som jej s administráciou a mala som všetky workshopy zadarmo, čo bolo úplne ideálne. Workshopy boli s úžasnými pedagógmi – Julyen Hamilton, Kirstie Simson, Vera Orlock, Olivier Besson. Mala som možnosť zoznamovať sa s ľuďmi a hlavne som neprestala tancovať. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


tanečný export
 
zustiak Eva Gajdošová – Rozhovor s Pavlom Zuštiakom

Otvoriť svoje vnímanie

Tvoja cesta k tancu nebola priamočiara. Z pohľadu škôl a profesií, ktorými si prešiel, si sa mohol stať spevákom, klaviristom, biznismanom, dizajnérom... Čo nakoniec rozhodlo, že si sa stal choreografom?
Ako dieťa som sa venoval dvanásť rokov hre na klavíri, neskôr kompozícii. Moja učiteľka chcela, aby som pokračoval v štúdiu na konzervatóriu, ale rodičia rozhodli, že pôjdem študovať niečo, čo ma s istotou uživí. Celé detstvo som však trávil v umeleckom svete, bol som jedným z detí Zlatej brány, ktorá bola v tom čase veľmi obľúbená. Ako dieťa ma fascinoval svet divadla, najmä bábkového, so všetkou tou javiskovou mágiou – svetlami, scénografiou, ale k tancu som sa dostal oveľa neskôr. Za veľa vďačím náhode. Na strednej škole v Košiciach ma spolužiak zavolal na konkurz do súboru ľudového tanca, lebo nemal odvahu ísť sám, ale poplietol dátumy, a tak sme sa ocitli na konkurze do súboru moderného tanca Tremolo. Dospieval som v čase filmov ako Flashdance, Božské telá a podobne, takže niečo sme o modernom tanci vedeli. Oboch nás vzali, kamoš to po mesiaci vzdal, ale pre mňa sa otvoril nový svet, ktorý ma veľmi bavil – zatiaľ však len ako hobby. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


tanečný export
 
rafaelisova petrovic Katarína Zagorski – Rozhovor s Nikoletou Rafaelisovou a Andrejom Petrovičom

„Cítili sme sa ako gladiátori“

Aké bolo zúčastniť sa olympiády ako tanečníci?
Andrej: Veľmi vzrušujúce. Na začiatku som si to vôbec neuvedomoval, pre mňa to bolo ako ďalšie tanečné predstavenie. Keď sme začali nacvičovať, som si aj povedal, že neviem, či to chcem vôbec dokončiť. Tak sme dreli, že som rozmýšľal, či to ešte je pre mňa. Ale postupne sa to všetko uvoľnilo, začalo nejako kryštalizovať a posledné tri dni pred otvorením som začal pociťovať atmosféru olympiády, že to nie je len o športe, ale o skutočnom spájaní národov, že to má aj sociálny rozmer, že šport a celé poslanie olympiády je veľmi humánne. Vtedy som si povedal: fíha, teraz asi viem, o čom olympiáda je. A to mi potom spôsobilo ešte väčší stres. Záťaž a zodpovednosť začala naberať na obrátkach. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


nové veci
 
kiosk Marek Godovič

Kiosk sa znovu pokúšal posúvať hranice tvorivej
odvahy

Festival nového tanca a divadla Kiosk, ktorý už sedem rokov organizuje kultúrne centrum Stanica v Žiline, prezentuje nové postupy, autorské vízie, často experimenty, ktoré môžu definovať budúcu tvorbu mladej a mladšej generácie umelcov. Zameriava sa tiež na tvorbu slovenských tanečníkov a performerov žijúcich v zahraničí. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


škola
 
laban Zuzana Vasičáková Očenášová

Laban v Bratislave

Pred stotridsiatimi piatimi rokmi sa v Bratislave narodil človek, ktorý priniesol svetu možnosť pozerať sa na ľudský pohyb a tvoriť ho bez zaplavenia emóciami a subjektívnych interpretácií. Dlho o ňom v meste nebolo počuť. Až donedávna. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


škola
 
cesta Zuna Vesan Kozánková

Taoistická cesta udržiavania zdravia

Tematikou zdravia tanečníkov sa zaoberám už niekoľko rokov. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Lebo sama tancujem a chcem tak konať do konca života, a jednoducho aj preto, že keď nie je zdravie, nie je ani tanec. Tanec a zdravie sú fenomény, ktoré stoja tak tesne vedľa seba a tak silno sa ovplyvňujú, že sa jednoducho nedajú prehliadať. Sú to veční spoločníci, zo všetkých druhov umení sa najviac ovplyvňujú práve v tanečnom. Nezaujímajú ma mastičky na boľavé kolená, liečba vytknutých členkov a zlomených kostí či zaseknuté krčné chrbtice a odchod do dôchodku v tridsaťpäťke. Zaujíma ma, ako tomu všetkému predchádzať. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


presahy
 
integrovany Zuzana Vasičáková Očenášová

Limit je pridaná hodnota

Úvod do integrovaného tanca.
Najzdravší svet je ten kostrbatý a plný čudných farieb, aj keď v ňom nie je ľahké žiť. Je to svet, v ktorom môže byť prvou tanečnicou krásna žena na vozíku – lebo keď ide o tanec, tancovať síce nemôže každý, ale, ako vieme, nohy či inakosť tela nie sú v tejto veci rozhodujúce. Keď na javisku tancuje krásna žena na vozíku, môže sa udiať niekoľko vecí: Divák to nezvládne a odíde. Divák zaslzí nad nešťastím dievčiny, znervóznie, prestane sledovať jej tanec a uvažuje, že si zoženie číslo účtu na charitu. Divák si po chvíli prestane uvedomovať, že je tam vozík, vníma pohyb a príbeh predstavenia, necháva sa opájať a iritovať obrazmi, ktoré mu pripomínajú niečo z jeho vlastného života. Integrovaný tanec je toto všetko, ale hlavne tá tretia možnosť. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


podoby tanca
 
hiphop Miro Janík

Hip hop nie je rap

Čo to je vlastne hip hop? Niektorí si pod týmto pojmom predstavujú raperov, iní všetkých, čo nosia kapucne a šiltovky. Štyridsaťročnú históriu tejto kultúry však tvoria prvky, o ktorých ľudia často nemajú ani potuchy. Poďme sa s nimi trochu zoznámiť.

V sedemdesiatych rokoch v newyorskom Bronxe vznikol štýl, ktorý pomohol žiť a prežiť černošským, portorikánskym a hispánskym menšinám v chudobe a mnohým zachránil život – hip hop. Chlapík menom Cool Herc usporiadal narodeninovú párty pre svoju sestru a aby prišlo dosť ľudí, spravil to v parku. Zišli sa masy, zabávali sa, tancovali na funkovú, soulovú a reggae hudbu mixovanú do plynulých prechodov pomocou dvoch gramofónov. Hral Cool Herc, ktorý týmto spôsobom začal dlhú etapu mixovania a tvorby hudby zvanú dídžejing a éru, ktorú dovtedy nikto nepoznal. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


fejtón
 
kupalisko Zuzana Vasičáková Očenášová

Kúpalisko Tehelné pole

Bratislava, 15. 7. 2014 Recenzia predstavenia

Kúpalisko Tehelné pole pätnásteho júla dvetisícštrnásť. Svetelný dizajn sa rozbieha okolo štvrtej ráno, prví interpreti nastupujú na scénu úderom ôsmej. Rodiny na uterákoch v tichých gravitačných variáciách, lov na ležadlá plný priameho artikulovaného pohybu, otcovia ako živé scénografie nenápadne ponorení do teplej v detskom bazéne, lebo v plaveckom je ľadová ako zamlada, langoše a kofola, výrastkovia v triách a kvartetách uprostred bitev-ného nájazdu na tobogan, čokoládová vedma s rozprašovačmi a so srdiečkom rúžu v strede starých zovretých úst v nekonečnom osamelom toku tvarov pohybu. Priesvitné žieňa so zbytočným horným dielom plaviek urputne zahĺbené do knihy, kým jej telo tancuje najfajnovejšie jazzové izolácie. Madona obsypaná deťmi vytriasajúca si z plaviek omrvinky z piškót pomedzi závratné akrobatické zdvíhačky jedného či dvoch ježiškov. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


história
 
plagat Miklós Vojtek

Baletná dynastia Uhlichovcov

Najstarší baletný plagát v zbierke Mestského múzea hlavného mesta SR Bratislavy

Prvú stálu divadelnú budovu v Prešporku dal postaviť roku 1776 gróf Juraj Csáky podľa plánu Mathiasa Walcha. Stála na mieste historickej budovy Slovenského národného divadla a v tom čase bola jednou z najmodernejších divadelných stavieb habsburského mocnárstva. Od samého začiatku sa v nej hrávali aj balety. V roku 1777 tu uviedli prvý balet na svete podľa goetheovského námetu Utrpenie mladého Werthera v choreografii Johanna Schmalöggera (s výnimkou Fertőd-Eszterházy v Maďarsku, kde sa konalo vôbec prvé uvedenie v úzkom súkromnom kruhu v zámockom divadle). Hrávali sa aj diela dvoch najväčších reformátorov baletu 18. storočia Jeana Georgesa Noverra – Horáciovia
a Kuráciovia, Médea a Jason, Svadobná slávnosť Číňanov, ako aj dramatický balet Don Juan alebo Kamenná hostina Gaetana Angioliniho3 na hudbu Christopha Willibalda
Glucka. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS


história
 
maria terezia Miklós Vojtek

Tanec ako politický nástroj Márie Terézie

250 rokov od dvorného plesu, na ktorom sa tancoval aj slovenský tanec

Cisárovná Mária Terézia bola veľmi muzikálna, pekne spievala a v mladosti bola výbornou tanečnicou. Svojim deťom poskytla kvalitné tanečné vzdelanie. Ich učiteľom nebol nikto iný ako slávny Jean Georges Noverre. Panovníčka sa na maškarných plesoch vždy nechala informovať, kto akú masku nosí. Nebola to iba ženská zvedavosť, ale skôr diplomatická prezieravosť, aby sa vyhla zbytočným komplikáciám. Na viedenskom dvore záväzne platila rigorózna španielska etiketa. Napriek všetkým jej obmedzeniam sa Mária Terézia na plesoch aj so svojím manželom Františkom Štefanom Lotrinským vedela zabávať veľmi bezprostredne. Mala záľubu v sobášení šľachtických rodín. Plesy poskytovali výbornú príležitosť pre zoznámenie sa mladých ľudí. Pritom však ako hlboko veriaca vždy dbala aj na dodržiavanie mravnosti. Je príznačné, že pod policajným dozorom dala eskortovať taliansku balerínu slečnu Santini z Viedne až do Benátok, lebo poplietla hlavu istému mladému aristokratovi. >>>OBJEDNAŤ ČASOPIS